Z tieňa
Slnko dáva zbohom stádu, posledný lúč víri prach,
Tma preberá na noc vládu, v príbytok sa vkráda strach.
Nezná zámky, nezná dverce, hľadá tajné zákutia,
Tých má mnoho ľudské srdce, zlé živly sa nermútia.
Spoza spálne počuť kroky: „Už idú, hrôza, strach!"
Po celé dlhé roky desieval ma tajný vrah.
Nebránim sa. Prečo? Neviem, neverím na zázrak.
Skúsenosť mi verne šepká: „Len sa nehýb a sklop zrak."
A tak prečkám tú noc celú, prikrývka ma hrdúsi,
Prižmúrené oči bdejú, myseľ spánok neskúsi.
Opäť schyľuje sa k noci.. neviem, kam sa podieť mám.
Nikto nie je na porúdzi, tak kde pomoc hľadať mám?
Odpoveď nám vraj tkvie v srdci, vraj na všetky otázky.
Dozviem sa ju o polnoci, prezradia mi obrázky.
Ale ako hľadieť na ne, keď je všade vôkol tma?
Nechám sviečku horieť tajne, aby si tma nevšimla.
Sviečka sa len vrúcne smeje, budí úsmev na perách,
Páperie ma jemne hreje, ale pozor.. ide strach!
Opäť šuchot v chladnom lístí, mráz sa šíri navôkol,
No plamienok srdce istí a bez ďalších okolkov
Vyrazme dnes na bojisko! Majme vieru a nie strach.
Ukončí sa bolesť isto, či vyhrám ja a či vrah.
Prikrývka sa odkrýva. Ale čo to? Snívam snáď?
Výjde hviezda žiarivá, to len z tieňa rástol strach.
Žiara nadvihne mi viečka, vôkol mňa sú obrázky
A v sne chcú mi odpovedať na nebeské otázky.
Kam sa podel zlý nepriateľ? Rozplynul sa v prázdnote...
Dnes ma stráži Boží anjel, svetlo sviečky v temnote.