Padám
16. 7. 2007
Zrádza ma celý podlý svet,
kolíše môj hlboký let,
padá na mňa chladná tma,
pokúša sa podlomiť ma.
Nad priepasťou sa divo zmietam,
nevnímam, že ešte stále lietam,
do bezodnej hmly ma ponára,
tá sila tiaže ma umára.
Krídla mi bičujú kvapky dažďa,
moje rany ďalej dráždia,
tmavá zima mnou preteká,
pokoj predo mnou uteká.
Vlna úderov ťahá ma k zemi,
kymácam sa ponad útesmi,
každú sekundu môže ma strhnúť,
sebeckosť sveta bodnúť.
Stále rozmýšľam nad tým,
že kým ja nepokojne spím,
mysľou si šťastie hľadám,
napriek tomu stále padám.
kolíše môj hlboký let,
padá na mňa chladná tma,
pokúša sa podlomiť ma.
Nad priepasťou sa divo zmietam,
nevnímam, že ešte stále lietam,
do bezodnej hmly ma ponára,
tá sila tiaže ma umára.
Krídla mi bičujú kvapky dažďa,
moje rany ďalej dráždia,
tmavá zima mnou preteká,
pokoj predo mnou uteká.
Vlna úderov ťahá ma k zemi,
kymácam sa ponad útesmi,
každú sekundu môže ma strhnúť,
sebeckosť sveta bodnúť.
Stále rozmýšľam nad tým,
že kým ja nepokojne spím,
mysľou si šťastie hľadám,
napriek tomu stále padám.